Yasin Pehlivan: Spartak je skvelý. Môj najlepší titul, no musím urobiť ďalší krok

Yasin Pehlivan: Spartak je skvelý. Môj najlepší titul, no musím urobiť ďalší krok

Azda iba málokto veril, že YASIN PEHLIVAN sa po roku bez kopania do lopty dokáže dostať na požadovanú úroveň. Dvadsaťdeväťročný skúsený futbalista to dokázal. Počas celej sezóny patril na ihrisku k lídrom tímu. V malom Ríme získal tretí titul v kariére. Avšak, ako hovorí, musí ísť ďalej. Spartak bude ale navždy súčasťou jeho života.

"Keď mi pred sezónou Nestor oznámil, že je možnosť podpísať Pehlivana, hneď mi k tomu povedal, že za normálnych okolností by sme takého hráča nemohli získať. Šanca bola vďaka tomu, že sa osobne poznajú a v tej dobe bol po ročnej odmlke od futbalu. Veľkú rolu zohrala aj návštevnosť nového Štadióna Antona Malatinského. Snažili sme sa o opciu, ale od začiatku bolo jasné, že Yasin príde pomôcť klubu a zároveň my pomôžeme jemu sa znova rozohrať. Myslím, že Yasin odviedol pre Spartak veľkú prácu. Ide o typického lídra a organizátora hry. Momentálne sa jeho misia v Spartaku končí. Aj napriek tomu, že sme sa niekoľkokrát rozprávali, či nie je nejaká šanca jeho zotrvania. Dohoda však znela jasne. Nezostáva nám nič iné, iba sa Yasinovi poďakovať za celý klub, odvedenú prácu a tiež, že pomohol Spartaku vybojovať titul. Bude nám chýbať nielen hráčsky, ale i ľudsky. Prajeme mu veľa šťastia v ďalšom pôsobení. Ktovie, možno raz opäť v Trnave (úsmev)," uviedol generálny manažér Pavel Hoftych.

S akými myšlienkami si prichádzal do Spartaka, keďže predtým si bol rok bez futbalu?
"Nemyslel som vôbec na nič. Prišiel som sem, aby som začal od nuly. Chcel som využiť každý jeden tréning k návratu do starej formy. Jednoducho pomôcť mužstvu. Krok po kroku, myslím, sa mi to podarilo. Nebolo to iba o mne, ale tiež vďaka tomuto tímu."

Ako zareagovala manželka, keď sa dozvedela, že budeš hrať na Slovensku za Spartak Trnava?
"Nepovedala nič špeciálne. Bola len šťastná, že sa mi po roku naskytla opäť príležitosť hrať futbal. Že o mňa prejavil niekto záujem. Ako som povedal, chcel som sa vrátiť ku kariére ako predtým."

Bola rada, že konečne odídeš na chvíľu z domu?
"(Smiech). Áno. Celý rok sme boli spolu, 24 hodín denne. Viete si to predstaviť? Nebola to žiadna katastrofa, ale už sme sa mali sem tam aj po krk. Bol som bez práce, ona taktiež, keďže bola tehotná. Všetko je však ako má byť (úsmev)."

Pred príchodom do Spartaka si vedel niečo o našej lige, resp. jej hráčoch?
"Málo. Vedel som len to, čo mi spomínali neustále bývalí spoluhráči Stanislav Šesták a Marek Sapara. Mal som informácie o tom, že Slovan platí hráčom veľké peniaze. Spartak som videl akurát proti Austrii Viedeň. Ligový duel som nevidel žiadny."

Aké boli tvoje očakávania po podpise zmluvy?
"Úprimne, poznám svoje kvality. Nebolo pre mňa dôležité, v akej lige budem. Najdôležitejšie je, že hrávam. Vedel som, že Trnava nie je ďaleko od Viedne. Ako som spomínal, manželka otehotnela, domov to mám zhruba hodinu. Všetky tieto skutočnosti prispeli k tomu, že som obliekal červeno-čírny dres. Všetko bolo perfektné."

Začiatky boli ťažšie ako si čakal?
"Samozrejme, nebolo to jednoduché. Prvý týždeň to ako tak šlo. Ale bolo ťažké sa do toho dostať. Každý deň som odovzdal maximum a po mesiaci alebo dvoch som síce nebol ešte stopercentný, no zlepšoval som sa."

Po letnej príprave si veril, že toto mužstvo môže dosiahnuť na najvyšší stupienok?
"Už po mojom príchode som si sadol s kamarátom Yilmazom a povedal mu, že prečo by sme sa nemohli stať majstrami? Potrebujeme k tomu dvadsať víťazstiev. Je pravda, že nám úvod príliš nevyšiel. V stretnutí s Maccabi Tel Aviv, kde sme neprešli za polovicu ihriska, som si hovoril: "Preboha, čo to je?" Neuveriteľné (smiech). Následne sa začala liga a videl som, že sme ako jeden. Bojovali sme jeden za druhého. Na ihrisku i v kabíne. Išli od zápasu k zápasu. A dostali sme sa až na vrchol."

Začiatok sezóny vám vyšiel na výbornú. Zaknihovali ste štyri víťazstvá, no potom prišlo vytriezvenie so Slovanom a Žilinou?
"Presne tak, úvod bol výborný. Potom však prišiel Slovan a Žilina. Dva veľmi kvalitné tímy, ktoré majú vždy najlepších hráčov. Prvé stretnutia boli s nimi zlé. Nehrali sme našu hru, na ihrisku sme preukázali strach. Našťastie, rýchlo sme na to všetko zabudli. Ďalšími duelmi mužstvo iba rástlo. Vyhrali sme osem zápasov a naše výkony sa neustále zlepšovali."

Pri novom modeli sme hrali päťkrát proti Dunajskej Strede a šesťkrát so Slovanom Bratislava. Ako si to vnímal?
"To je ďalšia vec. Každý hovorí, že sme mali šťastie. S Dunajskou sme prehrali iba raz, dali nám jeden gól v piatich stretnutiach. Napriek tomu tie slová ľudia zopakovali. Je to v poriadku? Pri tomto systéme sme sa stretli viackrát s "malými" i veľkými mužstvami. Sme majstri. Nikto nečakal, že budeme mať na konte dvadsať víťazstiev. Pre nás hráčov a tiež klub je to veľká história. Ťahali sme sériu výhier, prehrali málo duelov. Šialené. Naozaj si teda myslím, že nie sme dobrí (smiech)."

Narážaš na ľudí, ktorí neprejavili Spartaku akýsi rešpekt. Ako napríklad Lukáš Čmelík, ktorý povedal, že nás predbehnú. Mrzia ťa tieto skutočnosti?
"Prečo riešime slová od hráča, ktorého nikto nepozná? Kto je to Čmelík? My sme vytvorili históriu. Hrali svoju hru. Najprv sa musí pozrieť na seba, aby sa vôbec dostal do základnej zostavy Dunajskej Stredy. Potom môže rozprávať podobné nezmysly. Ale ide o normálnu vec. Prehrali ligu, musia niečo hovoriť."

V každom súboji si nechal všetko. Pre klub, spoluhráčov a fanúšikov si sa doslova rozdal. Vždy to bol tvoj štýl?
"Keď hrám futbal, nepoznám priateľov. Nedokážem a nemôžem prehrať. Vždy chcem vyhrať. V tomto som šialený. Vo všetkom, či ide o pingpong alebo PlayStation, tréning... Všade musím vyhrať. Neviem ľahko prehrávať. Musím ja i moji spoluhráči odovzdať všetko."

Pôsobil si v Turecku či Rakúsku. Máš za sebou angažmán na Slovensku. V čom vidíš najväčšie rozdiely?
"Čo sa tempa týka, asi je vyššie na Slovensku ako v Turecku. Mám na mysli behanie, resp. fyzickú kondíciu. Po kvalitatívnej stránke hráčov sú veľké rozdiely. V krajine polmesiaca pôsobia neuveriteľní futbalisti. Fortuna liga má dobrých hráčov, ale chápete, level je inde. Rakúska liga je o dvoch alebo troch mužstvách – Salzburg a Austria. RedBull disponuje kvalitou, zvyšok zaostáva. Ale obrovské rozdiely medzi rakúskou a slovenskou najvyššou súťažou nevidím."

A čo fanúšikovia?
"Naši, teda spartakovskí, sú na jednej úrovni s tými z Rapidu. Austria či Sturm Graz majú taktiež výborných fanúšikov. Medzi top tri najlepších radím Spartak, Sturm a Austriu. Sú neuveriteľní. Zo Slovenska sa mi v tomto smere pozdáva ešte Dunajská Streda. A v Turecku? Senzačné. Priaznivci z inej planéty. Nemám slov. Na každom stretnutí vypredané a úžasná atmosféra."

V Spartaku sa raduješ z tretej majstrovskej trofeje v kariére. Kam ju radíš?
"Opäť zopakujem, hneď od začiatku som cítil, že môžeme byť úspešní. Vyhrali sme jeden, druhý, tretí, štvrtý a ďalšie zápasy. Neuveriteľné. Chceli sme si to iba udržať. Bavili sme sa. Mám tretí titul. Tento je pre mňa najlepší. Každý pred sezónou hovoril, že sa ledva prebojujeme do najlepšej šestice tímov. Pamätám si na to veľmi dobre. Teraz sme majstri. Nemáme veľké peniaze, ani hráčov, ale sme jeden tím. Užil som si každý zápas, každú minútu. Som šťastný, že som mohol hrať za Spartak."

Aké boli oslavy?
"Neuveriteľné. Ešte sa ale neskončili, pokračujeme (smiech). Je to šialené. Po 45 rokoch získal klub majstrovskú trofej. Videl som na každom ako plače. Vo vnútri som cítil, že sme pre ľudí žijúcich v meste a značku Spartak odviedli naozaj kus dobrej práce. Som šťastný."

Čo si odnášaš z tejto sezóny do ďalšej kariéry? Okrem titulu, samozrejme.
"Osobne by som hral rád podobne stabilne. Chcem odovzdávať najlepšie výkony pre ďalší tím. Krok po kroku. Odnášam si skvelé priateľstvá. Nikdy na Spartak nezabudnem. Navždy bude súčasťou môjho života."

Mesto ti sadlo?
"Samozrejme, páči sa mi vo všetkom. Je to pre mňa ťažké. Cítim, že musím urobiť ďalší krok. Mám 29 rokov, dieťa, rodinu. Musím sa pozerať na nich. Keby som sám, zostanem tu aj desať rokov. Idem ďalej. Nie je to ľahké, ale viem, že to je potrebné."

Čo bolo pre teba najdôležitejšie v aktuálnom ročníku?
"To, že sme zostali pokope ako jeden tím. Ale asi ide o normálnu vec. No my sme naozaj celý rok ťahali za jeden koniec - od majiteľa až po celý káder. Vo vnútri sme mali skvelú atmosféru. Vytvorili ju i hráči, ktorí nehrali pravidelne alebo vôbec. Myslím, že v predchádzajúcich rokoch mali zahraniční futbalisti trochu problém s adaptáciou, slovenskí hráči ich nechceli príliš prijať. Tento rok to bolo lepšie. Boli sme spolu a to je najdôležitejšie. Veď sa to aj ukázalo na konečnom výsledku (úsmev)."

Do Spartaka si sa dostal po tom, čo ťa sms správou oslovil El Maestro. Viedlo ťa viacero kormidelníkov. Porovnaj s nimi Nestora.
"Vo futbale musíte mať šťastie. Začal kariéru v menších kluboch. Som si istý, že sa stane obrovským trénerom. Veľa nás naučil. Nebudem porovnávať. Mal som ďalších veľkých trénerov ako napríklad Christoph Daum. Pre mňa je však Nestor úplne iný level. Potrebuje šťastie, no ako som povedal, bude obrovský tréner."

Foto: Lukáš Grinaj

aktuálne na spartak.sk